Matej, môj brat, kávu nepil, nechutila mu, a preto ju teda ani nevyhľadával, dal si radšej chutný sypaný čaj (alebo jeho obľúbenú zero colu :D). Zmena prišla až keď mu Dušan Pavelka, v tom čase ešte head barista v Urban House, pripravil po prvýkrát filtrovanú kávu. A vtedy to prišlo. Okamžité vystrelenie do vesmíru chutí, symfónii vôní a neuveriteľný pocit pohody, pokoja, pri ktorom sa mu na chvíľu zastavil čas. Nie je absolútne dôležité, čo to vlastne bolo za pražiareň alebo z akej krajiny bola táto káva, jednoducho si ju zamiloval, a to bol ten prvý nezabudnuteľný impulz, na ktorý spomína doteraz.

​

Káve sa vtedy začal intenzívnejšie venovať, spoznávať a objavovať ju. A tak som raz, myslím, že to bolo na Vianoce 2016, dostala pod stromček darček. Drevenú škatuľku s labuťou na vrchu. Absolútne netuším čo to je, ale rozbaľujem. Obsah škatuľky intenzívne prebil vôňu ihličia v obývačke. Áno, bol tam balíček kávy, vedľa neho ručný mlynček a ešte nejaké trojuholníkové papiere a pofidérna plastová vec pripomínajúca lievik. Slová budú asi zbytočné, ideme si ukázať, na čo to slúži. Dnes už vieme, že to bola Hario V60ka, jednoduchý nástroj na prípravu úžasnej filtrovanej kávy. Hovorí sa, že keď chceš niekoho naučiť prejsť z taliana na výberovku, rob to opatrne a na začiatok mu ponúkni menej výraznú kávu. Prvý styk s výberovou kávou začať rovno s Gardellim bol odvážny počin, ale zrejme sa s bratom poznáme a podvedome vedel, že to ocením. Ocením je slabé slovo. Ja som nechápala. Nechápala som, ako môže byť niečo tak lahodné, tak krásne ovocné, svieže a pri tom stále s nálepkou káva.

​

Keďže si už niekoľko rokov rozbaľujeme s mojím priateľom Mirkom darčeky spoločne, pri tomto nezabudnuteľnom zážitku bol so mnou aj on a podľa jeho slov, mal na koži podobné zimomriavky ako ja. Kávu pred tým nikdy nepil, vraj načo?! Ale odvtedy sa to zmenilo a začali sme si spolu pripravovať filtrovanú kávu doma. S tým išlo ruka v ruke aj objavovanie miest a kaviarní, kde nám takýto chuťový zážitok dokázali poskytnúť. Jedným takýmto miestom bol aj prvý ročník Drip Coffee Festivalu v Piešťanoch. Ja som sa žiaľ nemohla zúčastniť, ale moji dvaja chalani áno. Tento festival v nich zanechal tak silný kultúrno-senzoricko-citový zážitok, že cestou domov v aute len ticho sedeli a premýšľali. Premýšľali nad založením vlastného mini kávového sveta. A tak vznikla myšlienka založiť si pražiareň. Matej v tom čase už brigádoval v Goriffee Roastery, kde nabral široké skúsenosti s kávou, za čo sme vám dnes chalani nesmierne vďační.

​

Nebolo jednoduché vymyslieť názov pražiarne. Točili sme sa okolo lampáša, svetla, lúča a podobných slov spojených s light roastom. Stále sme však v hlave držali myšlienku objavovania. A čo môže byť tak široké, tak neprebádané a tak dokonalé ako káva? No jednoznačne vesmír. Do vesmíru sme už len implementovali majú raketku, s ktorou sa dá veľmi pekne vyhrať v komunikácii. Jednoduchá, minimalistická čistota doplnila celú identitu a firma bola na svete. Okej, ešte pár mesiacov vybavovačiek, papierovačiek a zháňačiek, ale to teraz nie je podstatné.

​